Sójové izoflavonoidy

V práškovej Mane a Mana Drinku sa používa izolovaná sójová bielkovina, nie surová sója. Procesu spracovania je venovaná veľká pozornosť. Proces výroby purifikovaného sójového proteínu začína mechanickou úpravou sójových bôbov s vyhovujúcim stupňom zrelosti, mechanickou separáciou semien, zomletím a extrakciou nežiaduceho tuku. Z odtučnenej sójovej múky alebo vločiek je vodou extrahovaný proteín a nerozpustný nežiaduci podiel je odstránený. Z vodného extraktu je proteín následne vyzrážaný, oddelený a vysušený. Takto naznačeným spôsobom sa sója zbavuje tiež najväčšej časti izoflavonoidov, tuku a ďalších balastných látok. Čistý izolovaný proteín zo sóje je takmer bez zápachu, chuti a farby.

 

Hlavnými izoflavonoidmi v sóji sú genisteín, daidzeín a glyciteín. Daidzeínu sa v odbornej literatúre pripisujú niektoré pozitívne účinky - antioxidačné, protizápalové a antiosteoporotické účinky v prevencii chronických ochorení spojených so životným štýlom.

 

Spomenuté izoflavonoidy sa nachádzajú v bôbovitých rastlinách - strukovinách, teda hrachu, šošovici, fazuli, sóji, cíceri, ale tiež v inej zelenine, ako napr. zemiakoch, zeleri, paradajkách, kukurici, kapuste, cibuli, kvake, tekvici, špargle, uhorke, reďkvičkách, ďalej v hríboch a niektorých orieškoch. Taktiež ovocie obsahuje izoflavonoidy, najmä ríbezle a hrozienka.

 

Niektoré izoflavonoidy, bežne sa vyskytujúce v zelenine a sójových bôboch, napríklad genisteín a daidzeín, sa zaraďujú medzi fytoestrogény. Ide o nesteroidné chemické látky rastlinného pôvodu, ktoré sú štruktúrne podobné estrogénom, najmä 17-β-estradiolu. Vďaka svojej štruktúre a afinite k estrogénnym receptorom ovplyvňujú hospodárenie s estrogénmi. Ich účinok je v porovnaní s účinkom vyvolaným telu vlastnými hormónmi omnoho (o niekoľko úrovní) slabší. Na základe chemickej štruktúry rozdeľujeme fytoestrogény do niekoľkých skupín.

 

Genisteín (differenol A, genisteol, genisterín, prunetol, sophoricol alebo tiež známy ako 4’,5,7-trihydroxyizoflavón) je veľmi rozšíreným zástupcom izoflavonoidov. Vo väčšine sójových bôbov sa koncentrácia genisteínu pohybuje medzi 1 až 2 mg/g. Konzumáciou orientálnej kuchyne, ktorá zahŕňa sójové výrobky, je možné bežne prijať približne 20 až 80 mg genisteínu denne. Podľa štúdie Nagata a kol. z roku 1997 je množstvo prijímaných izoflavonoidov 20 až 50 mg denne. Ďalšie štúdie uvádzajú najčastejšie konzumáciu 39,26 mg izoflavonoidov denne, a iné okolo 100 mg denne, a to bez negatívnych efektov na zdravie. Toto množstvo konzumuje denne podľa štúdie kolektívu Barnes a kol. z roku 1995 populácia v juhovýchodnej Ázii, čo predstavuje viac než 650 miliónov obyvateľov.

 

V Mana prášku a Mana drinku je podľa príslušných chemických analýz množstvo genisteínu, daidzeínu a glyciteínu dokopy 4,7 mg na jednu porciu, čo zodpovedá konzumácii fytoestrogénov bežnej európskej populácie. Podľa štúdie Branca z roku 2003 je v Holandsku skonzumovaných denne 23 mg izoflavonoidov zo sóje, podľa štúdie kolektívu Zamora-Ros z roku 2012 je toto množstvo ešte vyššie v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, teda 24,9 mg denne.

 

Podľa klinických štúdií kolektívu Hamilton-Reeves a kol. z roku 2010 alebo Mitchell a kol. z roku 2001 nemá konzumácia sóje alebo izolovaného sójového proteínu efekt na hladinu mužských pohlavných hormónov ani na množstvo a kvalitu spermií.

 

Zdroje informácií:

 

1. FAO: Technology of production of edible flours and protein products from soybeans. Online: http://www.fao.org/docrep/t0532e/t0532e07.htm

2. Informační centrum bezpečnosti potravin ohledně fytoestrogenů. Online: http://www.bezpecnostpotravin.cz/fytoestrogeny-selektivni-modulatory-receptoru-estrogenu.aspx

3. Reinli, K. a kol. (1996). “Phytoestrogen content of foods--a compendium of literature values”. Nutr Cancer. 26,123-148, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8875551

4. Messina MJ, Loprinzi CL. (November 2001). “Soy for breast cancer survivors: a critical review of the literature”. J. Nutr. 131(11): 3095–3108, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11694655

5. Cederroth C.R. a kol. (May 2012). “Soy, phytoestrogens and their impact on reproductive health”. Molecular and Cellular Endocrinology 355 (2): 192-200, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22210487

6. Sarkar F. H. a kol.(2006). “The Role of Genistein and Synthetic Derivatives of Isoflavone in Cancer Prevention and Therapy”, Volume 6, Number 4: 401-407(7), online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16613577

7. Chemoprevention Branch and Agent Development Committee, Clinical development plan: Genistein, Journal of Cellular Biochemistry, Volume 63, Issue Supplement S26, 1996, str. 114-126, online: https://onlinelibrary.wiley.com/toc/10974644/63/26

8. Barnes S. a kol.(1995). “Rationale for the use of genistein-containing soy matrices in chemoprevention trials for breast and prostate cancer”, Journal of Cellular Biochemistry, Volume 59, Issue Supplement S22: 181 - 187, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8538197

9. Nagata C., Kabuto M., Kurisu Y. and Shimizu H.(1997). “Decreased serum estradiol concentration associated with high dietary intake of soy products in premenopausal Japanese women”, Nutr Cancer. 29: 228, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9457744

10. Bakker M.I. (2004) “Dietary intake of phytoestrogens. RIVM report 320103002/2004, online: http://rivm.openrepository.com/rivm/bitstream/10029/8888/1/320103002.pdf

11. Mazur W. and Adlercreutz H. (2000). “Overview of naturally occurring endocrine- active substances in the human diet in relation to human health”. Nutrition 16: 654- 687, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10906587

 

12. Branca F. (2003): “Dietary phyto-oestrogens and bone health”. Proc Nutr Soc. 62(4):877-87, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15018488

Klinické štúdie:

1. Medeiros P.S. a kol. (2016). “ Raman microspectroscopy for probing the impact of a dietary antioxidant on human breast cancer cells.” Food Funct. 5;7(6): 2800-10, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27227510

2. Ahmad S. a kol. (2016). “Anti-arthritogenic and cardioprotective action of hesperidin and daidzein in collagen-induced rheumatoid arthritis.”, Mol Cell Biochem.; 423(1-2):115-127, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27704466

3. de Lemos M. L. (September 2001). “Effects of Soy Phytoestrogens Genistein and Daidzein on Breast Cancer Growth”. Ann Pharmacother. 35(9): 1118-1121, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11573864

4. Weijun P. a kol. “Genistein, Daidzein and Glycitein Inhibit Growth and DNA Synthesis of Aortic Smooth Muscle Cells from Stroke-Prone Spontaneously Hypertensive Rats”, The Journal of Nutrition, online: http://jn.nutrition.org/content/131/4/1154.full.pdf+html

5. Liggins, J. a kol. (2000). “Daidzein and genistein contents of vegetables”, British Journal of Nutrition 84: 717-725, online: https://www.cambridge.org/core/services/aop-cambridge-core/content/view/S0007114500002075

6. Liggins J. a kol. (June 2000). “Daidzein and genistein content of fruits and nuts”. J Nutr Biochem. 11, 326-331, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11002128

7. Keinan-Boker L.a kol. (2002). “Intake of phytoestrogens by Dutch women”, J. Nutr. 132: 1319-1328, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12042453

8. Chen Z., Zheng W., Custer L.J., Dai Q., Jin F. and Franke A.A. (1999) “Usual dietary consumption of soy foods and its correlations with the excretion rate of isoflavonoid in overnight urine samples”. Nutrition and Cancer 33:82-87, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10227048

9. Zamora-Ros R. a kol. (2012). “Dietary intakes and food sources of phytoestrogens in the European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition (EPIC) 24-hour dietary recall cohort”. Eur J Clin Nutr. 66(8):9 32-41, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22510793

10. Hamilton-Reeves J.M. a kol.(2010). "Clinical studies show no effects of soy protein or isoflavones on reproductive hormones in men: results of a meta-analysis". Fertil Steril. 94(3):997-1007, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19524224

11. Mitchell JH, Cawood E, Kinniburgh D, Provan A, Collins AR, Irvine DS (2001). "Effect of a phytoestrogen food supplement on reproductive health in normal males". Clinical Science 100(6): 613–8, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11352776

12. Hanna K. L. a kol. (2010). “Intake of isoflavone and lignan phytoestrogens and associated demographic and lifestyle factors in older Australian women”. Asia Pac J Clin Nutr;19 (4):540-549, online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21147716